Search
Close this search box.

O baro zumaipe

Andaj Oroshazako forró nashletar o papo haj e mami.Chi tordyile feri ando Gadoroshi. Kothe, devorta andej kirchima gele andre. Mishto kerde,sar kerde, ke daba ushtyade andre pa kirchimako vudar, dropp, thaj vi den andre palalende, duj vurdona rom, sa la mamijake nyamura sas.

Andre, andej kirchima pale, mure paposke nyamura sas, penas e lashi prunyengi ratyija, haj gilyabenas,khelnas, ande jekhavreski vojaphirenas. Khelnas thaj gilya-benas.Lengi sas intrego kirchima.Sar te hatyardinesas, ke vareso,kasavo dyes resle, savo, aver soskoj, sar le majbut sityile te aven.
Ande kado vojipejekhvar feri jekh baro glaso cipisardas pej mami.

– Lav tyo trajo,Vorzha! Lav tyo trajo! – La mamijaki dej sas.

Kana kado ashundas e Vorzha,laspe jekh fuga, kusa o papo, thaj pa jekh kaver vudar xukletar, kade, ke chi ahda lengi vurma chi zhangle te ushtyaven.

Pe kadi chingar, opre ushtyilas pa skamin mûre paposko dad o Tari, thaj boldas peski rovlyi duvar,trivar,thaj las te phenel:

– Romale,tordyon,na sidyaren! Palaj dand vi thara aven!

– Chi dastu bora,Tari, shaj phenes so kamesl-phendas mura mamijaki dej.

– Naj kade, sar tu phenes, shej! Kamenpe le terne, nashtig shinasle jekhavrestar!

– Na te shines aba mange kris, chi davtu bora, te desasma jekh vurdon somnakaj, chi atunchi!

– Phendem,so phendem, palaj dand vi thara si, kaj tyo rom!? – cipisardas o Tari.

– Kathe som,more! Tyo shavo xuttyadas amara sha,so cipis!

– De mishtoj, te xuttyadasla,xuttyadasla! Taven baxtale! Te phurarele o Del ke-thane, ande sastyimaste, ande vojate, amenca kethane! Beshen tele shavale! So shaj mangav tumenge?

Piline, xaline, kheldine zhi pej detehara.Detehara angle avile vi le neve amala. Pej Vorzhako shero, luludyaslo phanruno dikhlo ablyolas, pej paposko shero pale shukar zeleno stadyi. Sole duj zhene baxtalenge hatyarnaspe haj izdranas andajekhavreste, kade kamenaspe.

Jekh dyes phenel le Marceske, lesko baro Nano:

– Mo, limaié, gindis, ke e Vorzha kameltu? O Marci, kana ashundas, kadi vorba, lolyilas, sar e phabaj, haj feri dikhelas, dikhelas po phuro rom, sar kana po Del sityile te dikhen le sunci.Chi das duma, sar kon kashukojlo, vi o shero boldas rigate, haj kam rigate vorbil o phuro rom, gindisardas ande pesté. Kodo pale, inke jekhvar pokhnisardas e vorba, sar kon chi lelpe sama:

– Ashundan so phendem,mo ..?

O Marci pe kadi vorba rigate nakhadas o ketrano, haj vi e ratyija, sar nakhadas, kade xassajlas, majso chi tasilas.Daba zhanglas duma te del, kade xojajlas pe pesko nano.

– Sar tena kamelasma,dikhta, kado phuro rom, so vorbis, mato san?

Pej Marceski bax , ke chi ashundas e paluni vorba o phuro.

– Chi pattyas,Marci, chi kameltu!-majdur kecijaspe o phuro.

– Kathar zhanes,ke chi kamelma? Sar shaj phenes mange kasave vorbi, more?– pushlas vazdine vorbasa o Marci.

O phuro sama las, ke po shero maladas o karfm, haj las te kecilpe inke majdur-Sar, sar, kade mishto – dikhel buzhangle dikhipesa o phuro. – Zumavla avri, te san manush!

– So te zumavav, aba zumadom! – shutas e vorba vi o Marci. – Sunto shej sas, trubuj kathar kado majbaro zumajipe?

– Ash mo! Chi pinzhares inke tu le zhuvlyan. Si kasavi, savi anglal chumideltu, palai dindalentu, sar j ekh zhuklyi.

– Na dilyarma more, shejori sas, sar kon adyes arakhadyol, hatyares so phenav, roma bara!

O Marci chi zhanlas so te gindij pa pesko nano,kasave vorbi inke chi ashundas lestar.Zhanlas,ke buzhangloj o phuro rom,dapol kasave vorbi, kecimaske vorbij, cicin e xovlyi ando manush. Dapol nas slobodo te azbal peske nanos chi jekha vorbasa.Anda kadi avri gindisardas kodo, ke sogodi pala leste mukel.

– Ashun so phenav me tuke – las pale o phuro e vorba. – Zhan avri, ke le zhuvlyan avri trubuj te zumaven,kasavij e romani kris.Zhan,haj seron so phenav akanak tuke, tavel ande tyi godyi, vi le grastes avri trubuj te zumaves, cirdel o vurdon, vaj nichi. Pala kodo kinesles, chaches?

– Chaches – vazdas opre o shero o Marci.Ta phen avri atunchi, sar te zumavav avri la Vorzha?

– Phenav, te potyinesa mangejekh buka ratyija.

– Potyinav, feri phen! Taj lel o Marci haj anel jekh glazha ratyija peske nanoske haj vi peske.Thaj phenel:

– Bax sastyipe te del o Del, moreee!

Dikhel o phuro Tari, ke sa xolyi o Marci, haj phenel ande peste – ashta, ke dav me tyo manro adyes, – haj lel te xolyareles inke majfeder.

– Te del o del vi tut! O Marci andajekh oprepilas e ratyija. Haj dikhelas po Tari,bare porade jakhenca. Kodo pale pushel lestar:

– Soski sas?

– Dikh kaj phuro rom prassape marel anda mande! So pushes mandar? O Marci gindisardas rigate, shaj pe kodo gindisardas, ke la vorzha pushel lestar.

– E ratyija,dilore.

– Lashi – phenel o Marci,haj baro dyi cirdas.

– Lashi sas, atunchi bax te del o Del! Thaj pale sas te pel o Marci.Akanak soski sas? Dikhel o Marci,thaj pale phenel – lashi sas. – Pale las o phuro te phenel – bax sastyipe te del o Del. Piline sol duj zhene.

– De akanak soski sas, Marci ?

– Manusheske shinadi!

– Te trajis but thaj mishto! Kadi sas e chachi vorba. O Tari chi das pacha le shaveske, kecilpe ande leste majdur.

– Te dikho mûre jakhenca, ke kameltu e vorzha, me mangav tuke jekh glazha ratyija. Shun kathe, sar trubuj te keres. Adyes te resesa khere, xilyi andre andej kalca, ashundan, haj avri te thovela tyi khulali kalca tyi romnyi, atunchi pattyav, ke ka-meltu.

Kana kadi vorba o Marci ashundas, leske bal, le chereske tordyile,haj kaver vorba chi das avri pa lesko muj, féri kattyi:

– Najma feri jekh kalca!

– Ratyi chi trubuj kalca – phendas o phuro.

O Marci,sar zhalas khere, sa ande leski godyi delas peske nanoski vorba.Inke vi angla peste lazhajlas pes, kana pe kodo gindilyas, ke andre trubuj te xilyel, kaj kodo, te patyan leske phral, hoj kameles e Vorzha.. Dapol, sar pasholas karing pengõ kher, sa maj féder hatyardas la vorbako sumboro.

Jekh cerra vi nasules te pelas leske, jekh hatyardas peske nanosa, haj sar andre das pa vudar, andre xindas andej kalca.

Lazhavo, na lazhavo, e Vorzha bi jekh nasul vorba, avri thodas le Marceski kalca, de na feri atunchi vi majpalal kana oxtovardeshe bershenge sasle. O Tari pale sas te potyinel jekh litero ratyija.

Továbbiak

ARCHÍVUM

Üzenet a szerkesztőségnek